HISTÓRIA
Prvými popudmi bolo založenie miestneho odboru Matice slovenskej v roku 1930, a to miestnymi učiteľmi Jozefom Kovalčíkom a Štefanom Lehockým. V tom čase bola osvetovo-kultúrna činnosť veľmi úzko spätá s učiteľmi v dedinskom prostredí. Výsledkom je aj založenie folklórnej skupiny Kýčera v roku 1933 z iniciatívy miestneho učiteľa a riaditeľa školy v časti Dobroč, Eugena Kollára. Prvé zmienky o existencii popisuje kronika obce Čierny Balog, ktorá označuje Fsk Kýčera ako skupinu, neskôr ako krojovanú skupinu. Zakladajúcimi členmi boli Štefan Kovalčík – Ľudkove, Ján Opatrný, Ondrej Kliment – Tutunajove, Jozef Giertli – Hipčík, Štefan Auxt – Fúrenec, Jozef Štulrajter – Dubec, Ján Rosík, Róbert Daxner – Pánbožko, Jozef Strelec – Kačica, Jozef Kovalčík – Kubove, Jozef Švantner – Felix, Ján Žabka, Peter Ťažký – Vojačík a Štefan Kupec – Katiak. Ich činnosť sa sústreďovala okolo základnej školy na Dobroči a pôsobila ako kultúrno-osvetový článok v obci. V roku 1936 vymenil Eugena Kollára nový riaditeľ Jozef Gajdoš, ktorý prevzal aj vedenie skupiny.
• •
Tá sa v rokoch 1934, 1935 a 1937 zúčastnila národopisných slávností v Sliači. Okrem toho v nasledovných rokoch vystúpila na Dožinkových slávnostiach v Brezne, kde predviedla ukážky zo svojich starých zvykov ako chodenie fašiangového sprievodu po dedine, tzv. bursa. Veľkou poctou bolo nahrávanie folkloristickej ukážky „Týždeň v hore a Hrabačky na Zákľukách“ slovenským rádiom v Brezne, pričom v nej účinkovali speváčky a speváci z osád Krám a Medveďovo. Ďalej sa skupina zúčastnila prvého slávnostného zasadnutia Slovenského snemu 18. januára 1939, na vítaní novej vlády v Banskej Bystrici a 4 – 6. augusta v Bratislave. V tomto období mala skupina okolo sedemdesiat členov. 14. septembra 1940 vystúpila 25 členná skupina na Dožinkových slávnostiach v Banskej Bystrici, kde predviedli medvedí tanec.
• • •
Príchodom druhej svetovej vojny činnosť národopisnej skupiny utícha, mnoho jej členov muselo narukovať a každodennosť ľudí zasiahli starosti, ktoré odsunuli spoločenský život v obci. Jej uvoľnenie prichádza po oslobodení, kedy sa pomaly revitalizujú spoločensko-ekonomické podmienky. Celý štátny aparát sa ocitá v nových politických okolnostiach, čím sa menia podmienky pre kultúrno-osvetovú činnosť, ako aj pre miestnu národopisnú skupinu. Po roku 1945 obnovila skupina činnosť a členmi boli Július Pôbiš – Ondrove, Jozef Giertli – Hipčík, Štefan Auxt – Fúrenec, Anton Kliment – Pútnik, Ján Turňa Bačík, Ján Kovalčík – Ľudkove, Rudolf Štulrajter – Hemlek, Rudolf Giertli – Šnajder, Jozef Turňa – Cupko, Jozef Štulrajter – Bubník, Július Štulrajter – Bubník, Štefan Kováčik – Komovkove, Ján Palášthy, Jozef Šmirina, Jozef Kováčik – Vranove, Ladislav Ťažký, Štefan Švantner – Bušo, Anton Medveď – Hanzel, Ján Makuša a Ľudovít Ťažký.
Skupina sa zúčastňovala mnohých spoločensko-kultúrnych podujatí. Dôležitým medzníkom kultúrnej činnosti v obci Čierny Balog bolo povolenie na stavbu kultúrneho domu v roku 1946. Pri kladení základného kameňa bola prítomná krojovaná skupina. Hneď vedľa ministerského radcu Ing. Malejdesa stál vedúci folklórnej skupiny Jozef Gajdoš.
• • • •
Ako sa píše v obecnej kronike o tejto slávnosti: „Potom nasledovala ukážka tamojších tancov v dvorane potravinového družstva Dobroč,…“ V roku 1946 vystúpili v Bratislave, kde vítali maršála Tita. Účinkovali na národopisných slávnostiach v Devíne, kde získali prvú cenu – šesť lampové rádio. V tomto roku absolvovali ešte I. národopisné slávnosti v Strážnici. Rok 1948 bol pre členov náročný. Množstvo vystúpení a účinkovaní na slávnostiach, oslavách, festivaloch, ktoré v priamej alebo nepriamej miere organizoval štátny aparát. Hrdosť a povedomie svojej kultúry, ako aj zviditeľnenie svojej obce šírili v celom Československu. A to na Zemělskej výstave v Prahe, na III. národopisných slávnostiach v Strážnici, v Národnom divadle v Bratislave pri príležitosti 100. výročia pôsobenia Štúrovcov na Slovensku a mnohých iných vystúpeniach v rámci Breznianskeho okresu a Banskobystrického kraja. Napríklad sa zúčastňovali prvomájových sprievodov v meste Brezno, v ktorých prispeli do programových blokov k oslavám sviatku práce. Absolvovali podujatia, ktoré boli venované dňu matiek, oslavám SNP, pocte významných osobností ako Tomáša Gregora Masaryka a pod. V roku 1956 sa zúčastnili Slávnosti piesní a tancov Východná, kde ich pomenovali ako národopisná skupina. Ako vedúca postava v nej figuruje Jozef Gajdoš, ktorý napomohol rozvoju dediny, hlavne pozdvihol úroveň školstva a udržal povedomie o ľudovej kultúre. Zocelil členov krojovej skupiny, ako bola vtedy nazývaná FSk Kýčera a udržal jej pôsobenie na folklórnej scéne. Okrem riaditeľského postu a postu vedúceho skupiny, reprezentoval vrstvu vzdelancov a miestu inteligenciu. Jozef Gajdoš sa pohyboval aj medzi elitou, ktorá riadila činnosť folklórnych kolektívov. Bol členom Ústredia národopisných a tanečných ochotníckych súbor (ÚNTOS), ktoré vzniklo pri Matici slovenskej v roku 1949. Jozef Gajdoš v ňom zastupoval banskobystrický kraj, ako zástupca folklórnych kolektívov. Na riaditeľskom poste v Čiernom Balogu pôsobil do roku 1953. V roku 1958 sa z dediny odsťahoval do Nemeckej, ale napriek tomu stále pomáhal folklórnej skupine a neustále dochádzal na spoločné stretnutia. Muziku folklórnej skupiny tvorili cigáni. Najprv hudobné zoskupenie od Fajtov Bartošovci. Neskôr vnútornými rozbrojmi medzi hudobníkmi a vedením začala skupina spolupracovať s cigánskou muzikou z Balogu, Daškovcami, známymi ako Trdíkovci.
• • • • •
Prvý krát sa v kronike obce spomína názov Kýčera v roku 1968: „V tomto roku obnovil aktívnu činnosť súbor piesní a tancov Kýčera, ktorý nadviazal na činnosť miestnej krojovej skupiny. V tomto roku sa stal vedúcim folklórnej skupiny Kýčera Slavomír Auxt – Chudo. V tom období začala Kýčera spolupracovať s cigánskou hudbou Júliusa Bartoša – Šuka.
Slavomír Auxt – Chudo počas svojho pôsobenia inicioval vznik detského folklórneho súboru Malá Kýčera a aktívne sa zúčastňoval v ňom ako pedagóg, choreograf a aj vedúci v jednom. Neskôr mu pomáhal Ľubomír Medveď – Ondrík, ktorý v tej dobe pôsobil ako tanečník folklórneho súboru Mostár v Brezne. Zriaďovateľom bol Lesný závod, štátny podnik v Čiernom Balogu, ktorý ju finančne podporoval.
